Strata 28,8
miliárd €. National, Alpha, Eurobank a Piraeus. To sú názvy štyroch
gréckych bánk, ktoré dosiahli v roku 2011 spolu takúto astronomickú stratu v hodnote 13%
HDP krajiny. Aj to je príčina, prečo na dlhopisoch investori stratili až 74%
svojho kapitálu.
Samozrejme sa nie
je čoho báť. Veď tu máme HSFS (Hellenic Financial Stability Fund), ktorý
obdržal €25 miliárd v dlhopisoch od EFSF – teda eurovalu. Tento masový
presun hotovosti zosynchronizovala ECB, MMF a EÚ. Nie Gréci, ale banky
boli zachránené. Fondy dosiahli čo bolo potrebné v ich prospech. V tomto
kolotoči peňazí figuruje už hádam meno každého väčšieho politického
predstaviteľa Grécka.
„Ale ako dlho
vydrží solidarita únie?“ To bola otázka prezidenta Bundesbanky. „To je dôvod,
prečo pomoc viažeme až na výsledky stanovených podmienok.“
Prezident
Európskej Komisie pripravuje škrty rozpočtu v súkromnom sektore Grécka až
vo výške 15%, volá po privatizácii plynárskeho priemyslu, energetického
priemyslu a reštrukturalizácii daňového systému, reforme dôchodkového
sektoru vrátane invalidného dôchodkového systému.
Ale budú tieto
kroky stačiť na dosiahnutie stability na finančných trhoch? A dôležitejšia otázka, zmieria sa s tým
obyvatelia Grécka? V minulých mesiacoch sme mali možnosť vidieť rozsiahle
demonštrácie vo všetkých väčších mestách Grécka a to boli dokončené ešte
len tie zmeny aby EÚ získala pár dní navrch. Ak sa budú prestavovať základy
celého Gréckeho systému, čo prinesie dlhodobé výsledky, vtedy to môže krajinu
doviesť do stavu pohotovosti. Síce sa o tom
rozpráva už menej ako v začiatkoch, jadro problému je ešte stále
nestabilné a nebezpečné pre finančný systém tak ako ho poznáme.
Zdroj: Wikipedia,
Bloomberg, Bussiness Insider
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára