„Mám na to peniaze.“ vs. „Môžem si to dovoliť?“

Som presvedčený o tom, že ľudia z oblasti tradingu s ktorými som viac či menej v kontakte, už teraz tušia  o čo mi ide a aký je medzi  tými slovnými spojeniami rozdiel. Nepochybujem o tom, že aj medzi inými sa nájdu rozdielu znalý. Ale to, čo som po určitých rozhovoroch a skúsenostiach na vlastné oči zistil, je priam alarmujúce.

Na Slovensku, žiaľ Bohu, ľudia nie sú obdarený vysokou finančnou gramotnosťou. A s ľútosťou konštatujem, že sa to pravdepodobne tak skoro ani nezmení. A prečo? Lebo  hrdý slovenský národ. Vždy mám tik v oku, keď ľudia hovoria o tom, že si idú kúpiť nejaký produkt, napríklad auto, lebo na to majú peniaze. No čo bude ďalej, to je teraz nepodstatné. Poistka, palivo, to sú zasa len peniaze, ktoré treba niekde zohnať.  Ľutujem takých ľudí, lebo sa nikdy nedostanú z priepasti, ktorej steny sú stále viac a viac klzké.

Na druhej strane ma moc teší, keď vidím alebo poprípade počujem, že si niekto ide kúpiť obdobný produkt preto lebo si to môže dovoliť. Bez toho, aby to ohrozilo jeho  existenciu alebo pokoj na duši. Ak dobre investovali, poprípade majú našetrené bokom, pretože pre niekoho je aj to východisko, i keď toto riešenie ja osobne moc neuznávam. Väčšmi ma teší, to ma priam až na srdci zahreje, keď ten človek na tom ešte aj zarobí. Kto umí ten umí.

Teraz príde to najhoršie zo všetkého. Videli ste Draculu? Spomeniete si na pasáž ako mu vrazili drevený kôl do srdca? Tak to je niečo také, s tým, že ste v koži toho skoro mŕtveho. „IDEM SI ZOBRAŤ ÚVER, LEBO CHCEM AUTO AKO MÁ SUSED.“ Už si neviem niektoré konania vysvetliť. Na to sa ani pomyslieť v jednom kontexte nedá. Zobrať si úver, kúpiť si niečo, a budem to musieť dotovať. To mi pripomína jeden príbeh z Darwinovej ceny (pozn. autora – cena za najkurióznejšiu smrť), ako si chcel jeden človek uľahčiť orezávanie stromov na jeseň tým, že pod stromom na ktorom práve pracoval si zapálil oheň, aby to tam mohol priamo hádzať.  Nemusím zdôrazňovať ako to skončilo, však? Myslím že to je to presné prirovnanie. Kladieme si polená pod nohy. Horšie je, že horiace. 

Nuž, my sme národ holubičí, potvrdené doma, i v zahraničí.

Ale hlavne zdaňme bohatých, ktorý nám ešte ako  tak držia krajinu stále pohromade (až na nemenované výnimky samozrejme).

Narýchlo zbúchaný článok, ktorý vyjadruje iba môj názor a moje doterajšie skúsenosti na dané okolnosti. Ak by chcel niekto tento názor konfrontovať, poprípade doplniť, jeho reakcia je vítaná. Mňa to bude len tešiť.