Potenciál. Živý či mŕtvy?

Som si istý, že každý človek planéty  disponuje určitým jedinečným potenciálom, ktorý je zakotvený v jeho podstate. Ktorý je tvorený zmesou toho, čo si zobral svojim narodením od rodičov, čo sa naučil počas svojho rastu a dospievania a v akom prostredí sa práve nachádza. Ako tento potenciál v sebe ale objaviť? Stretávam sa s ľuďmi rôznych vekových kategórií, ktorým sa ho doposiaľ nepodarilo objaviť.

Ja som ešte v dávnejšej minulosti dostal radu ako prísť na to, čo mi skutočne ide. Tiež som sa nevedel zaradiť do nejakej kategórie. Bolo mi odporúčané venovať sa tomu, na čo sa ma ľudia najčastejšie pýtajú a v čom sa vymykám priemeru spoločnosti. Keď som sa začal podľa tohto odporúčania riadiť, vzdelávať sa v tom, čo ma bavilo, objavoval som nové možnosti, ktoré dokážem do toho dodať ja, z tej mojej osobnej podstaty. Tak sa snažím a pracujem na sebe. Stále je to v procese že objavujem širšie a širšie prostredie tohto potenciálu.

Veľké percento spoločnosti má problém s tým, že sú frustrovaný z toho faktu, že ešte neobjavili to svoje „miesto“. Tu viem dať zasa jedno odporúčanie ja. Práve pozerám The Big bang theory a bolo tam pekne povedané o experimente rakúskeho fyzika Erwina Schrödingera. Bol to teoretický experiment. Jeho hlavná podstata bola v tom, že ak zavrieme do utesnenej nádoby mačku a jednu flaštičku plnú kyanidu, nad ktorou bude kladivo a to v náhodný okamih uvoľní jed. V momente, keď nádobu uzavrieme, už je v podstate  mačka s 50% pravdepodobnosťou mŕtva, ale aj živá. Chcem tým povedať to, že náš potenciál, ktorý sme ešte nijako nerozšírili alebo neobjavili, je stále s pravdepodobnosťou 50:50 mŕtvy aj živý. Pokiaľ  neotvorime nádobu, nevieme to určiť. 

Preto zastávam názor, že musíme otvárať všetky možnosti, ktoré sú okolo nás. Či budú úspešné, neúspešne, ziskové alebo stratové. Automaticky ak začneme separovať tieto možnosti naším vymysleným filtrom, ani nevieme ako vyradíme aj našu životnú príležitosť, aj keby sa nám blyskla priamo pred očami. Čo sa stať nemusí, ale môže. Ja beriem všetko, čo mi život prinesie. A uplatňujem pravidlo genetického algoritmu, že projekt, ktorý je dlhodobo najslabší a pre spoločnosť neprínosný, vyradím. Stále to tak bolo, je a bude, že silnejší jedinec zaujme miesto toho slabšieho. A už som toho prečítal dosť o úspešných ľuďoch, no ani pri jednom som nečítal, že im vyšiel hneď ich prvý projekt v živote a ešte k tomu v priebehu mesiaca či dvoch.

Preto skúšajte, spoznávajte sa, pozorujte na čo sa vás okolie pýta, čomu sa najviac venujete. Možno práve v tom nájdete svoje „ja“. Hlavne robte  to, čo vás robí šťastnými. Poprípade milujte to, čo práve robíte.