streda 25. apríla 2012

Kríza je náš kamarát

Finančná kríza neznamená automatický pokles životnej úrovne. Je to všeobecne rozšírený mýtus. Na Yaleovej univerzite v USA pri vytváraní demografických štatistík prišli na zaujímavý fakt, že bežný človek za svoj život prežije nie jednu, ale hneď niekoľko kríz.


Tak čo na tom vidím pozitívne? Takáto kríza, alebo prasknutie bubliny prinesie až neuveriteľné množstvo príležitostí na podnikanie, rozvoj a prosperitu. Očistí trh od výrastkov (napríklad táto kríza môže odstrániť údajných korupčníkov z kauzy GORILA, ale nemusí). Je to ako v ľudskom organizme. Začnú sa množiť nežiadúce mikróby v našom tele a na to zareaguje náš imunitný systém vyhlásením krízového stavu, kde sa niekedy až radikálnym spôsobom odoberá energia z tela. V podstate krivka našej výkonnosti padne skoro ku dnu. Nežiadúce organizmy odumrú a ostanú iba zdravé, prospešné a prosperujúce jedince.

Kríza ako taká prerastá do bublín keď sa prenesie na extrémne špekulačnú úroveň, ako tomu bolo už mnohokrát v histórii. Keď sa z trhu stráca racionálne vysvetlenie, menovitá hodnota prerastá reálnu hodnotu o desiatky až stovky percent a nie len profesionáli ale aj laická verejnosť prepadáva šialenstvu. Zo stránky traders.cz preberiem pár príkladov zo širšej histórie.

  • Tulipánové šialenstvo (1634 -1637)
    - na holandskom trhu s tulipánmi vyleteli ceny jednej cudzokrajnej cibulky v priebehu noci až na 800 tisíc dolárov. V priemere boli vtedy ceny cibuliek asi 1000 x drahšie ako dnes.
  • Tichomorská bublina (1720)
    - na akciovom trhu vyleteli ceny akcií jedinej firmy. Tá firma predtým prevzala na seba britský vládny dlh a za to dostala exkluzívne privilégia v amerických kolóniách. Vidina zbohatnutia priviedla investorov až k takému šialenstvu, že boli ochotní riskovať aj celý svoj majetok. Po prasknutí tejto bubliny údajne prišiel o všetko i slávny fyzik Isaac Newton. ((Prídavok: pri tejto príležitosti Newton vydal výrok: "Dokážem vyrátať pohyb vesmírnych telies, ale pri odhade ľudského šialenstva som úplne bezmocný".))
  • Krach na N.Y.burze (1929)
    - išlo o prasknutie veľkej špekulatívnej bubliny, ktorá sa vytvorila vďaka veľkému množstvu investorov a prehnanej nádeji a viere v rozmach ekonomiky. Rast akciového trhu meraný indexom DJIA vtedy kulminoval na 386 bodoch. Vďaka hospodárskemu poklesu, ktorý nasledoval po konjuktúre sa investorov zmocnila panika a začali masívne predávať akcie až sa trh nakoniec zrútil. V roku 1932 Dow Jones klesol až na úroveň 42,8 bodov. Prasknutie špekulatívnej bubliny tak odštartovalo a urýchlilo najhlbšiu hodpodársku krízu v dejinách USA s dopadom na celý svet. Zničený trh sa následne konsolidoval až 27 rokov, kým DJIA dosiahol úroveň z roku 1929 !
  • Krach 19. októbra 1987
    - mal svoj pôvod v býčom trhu, ktorý trval asi 5 rokov po tom, čo FED zrušil reštriktívnu menovú politiku. Za tých 5 rokov vzrástol DJIA zo 780 na 2720 bodov. V deň, ktorý vošiel do histórie ako ,,čierny pondelok,, klesol DJIA o 508 bodov, teda celých 23%. Situáciu potom zachraňoval FED, ktorý znova zaviedol opatrenia.
  • Prasknutie bubliny v r.2000
    - tiež malo svoj pôvod v nadmernom optimizme investorov. Išlo hlavne o prehnané investície do informačných technológii, čo súviselo hlavne s rozmachom internetu a PC, takisto telekomunikácii a v neposlednom rade aj s rozmachom penzijných fondov. Silný býči trh s priemerným ročným nárastom nad 20% ročne kulminoval v r.2000. Masívny výpredaj a hlboký pokles cien spôsobil krízu, ktorá trvá doteraz (5/2003) a ktorej ďalší vývoj je ťažko odhadnúť. Návrat akciových indexov na hodnoty z roku 2000 však celkom iste potrvá celé roky. 
 Ak sa Vám článok páči, neváhajte o ňom informovať aj svojich známych. Poprípade mi napíšte Vaše postrehy a názory. Budem len rád.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára