Polož si otázku. Tvoríš si svoju budúcnosť ty? Alebo veríš na osud? Ja, aj napriek tomu že do určitej miery na osud verím, viem, že budúcnosť si tvorím ja. A netvorím ju len sebe. Rozhodnutím, ktoré spravím dnes, automaticky vyvolávam motýlí efekt. Primárne moje rozhodnutie zmení niečo v mojom živote. NO to bude mať za následok aj zmenu mojich postojov k veciam, mojej nálady, chuti, angažovanosti, únavy a tak ďalej. Takže to bude mať efekt na to, ako sa budem správať k ľuďom. A teda ako sa ku mne budú správať oni. Takže ovplyvňujem myšlienkové pochody niekoho iného. Ale on na základe toho môže spraviť rozhodnutie, ktoré ovplyvní zasa niekoho iného a tak ďalej.
Predpovedanie budúcnosti. Záhada, dlhé stáročia nevyriešená. Ty, ako jednotlivec však tým, že budúcnosť vieš ovplyvniť, vieš ju aj dosť presne predpovedať. Kašlať na štandardné odchýlky. Vždy na konci bude na teba niekto nasratý a niekto ťa bude milovať. Či už sa staneš vrahom alebo šťastným a úspešným človekom. Trúfam si povedať, že percento tých čo ťa nenávidia a čo ťa milujú by bolo rovnaké v oboch prípadoch. Kto sa venuje teóriám chaosu by to mohol prepočítať, budem rád ak to prepošle a publikujeme to. :)
Po mnoho poznámkach o mojej naivite som sa zamyslel. KTO mi povedal, že som naivný, prečo mi to povedal? V prvom rade som dospel k odpovedi, že aj keby som teraz prestal pracovať a existovať, jednoducho by som sa zastavil na jednom bode, aj tak by ma už nikdy nedobehli. Je to jednoduché, nemajú na to gule. Dajú vám kopec kritiky o tom ako by niečo spravili inak alebo vylepšili ale v prvom rade nevedia vylepšiť svoj postoj - začať na sebe makať. V druhom rade to teda sú ľudia, čo sa stali otrokmi svojho strachu. teraz vám viem teda povedať, že o 10 rokov neskôr ich životom neprejde žiadna závratná zmena alebo udalosť. Ja, miesto toho aby som naďalej len reagoval na impulzy okolia, začal som konať. Postavil som sa čelom problému a povedal: "no poď, keď si myslíš že ma zlomíš". Nezlomí.
Takže viem aj to, že pokiaľ si zachovám odhodlanie, tak o 10 rokov neskôr budem môcť povedať že sa toho zmenilo sakra veľa, veľa som sa naučil, spoznal som kopec zaujímavých ľudí a niečo sa mi podarilo tak ako som chcel ja. Nie ako to očakáva okolie. V každom z nás je vizionár. Ale máš gule na to, aby si vyložil karty na stôl aj keď vieš, že výhra nie je istá?
Všetko môže byť presne naopak ako som napísal. Ale jednoduchou otázkou sa pokúsim odradiť kritikov. Kto má väčšiu šancu, ten čo už začal bežať maratón? Alebo ten, čo každý rok trénuje až na ten nasledujúci, no nikdy sa neodhodlá?
Na chyby serte, Nehanbite sa za ne. Ani ja sa za ne nehanbím. Učíme sa na nich. A tie v texte prehliadnite prosím... :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára